Folklórne slávnosti pod Poľanou patria od svojho vzniku medzi najvýznamnejšie podujatia svojho druhu na Slovensku. Snahou organizátorov a tvorcov programov je zachovanie dobrého mena a kvality podujatia, v tomto zmysle bola koncipovaná aj programová skladba tohtoročných 54. Folklórnych slávností pod Poľanou.

Festival sa koná v Detve, ktorá je centrom folklórne živého regiónu, v prostredí prírodného amfiteátra, ktorého architektúra vychádza z tradičnej drevenej architektúry Podpoľania. Autorom architektonického návrhu amfiteátra, patriaceho medzi najkrajšie scény v prírode, je Ing. Viliam Gruska. Blízkosť Poľany umocňuje celkový dojem. Návštevníkov víta zvučka festivalu, autorom ktorej je hudobný skladateľ Svetozár Stračina. Znie v nej hlas fujary – nástroja typického pre Podpoľanie, klenotu kultúrneho dedičstva Slovenska aj UNESCO. Autorom výtvarného loga Folklórnych slávností pod Poľanou je akademický sochár Ján Kulich, spoluzakladateľ podujatia.

Programová skladba 54. ročníka

Jednou z nosných dramaturgických tém tohto ročníka detvianskych slávností je vyzdvihnutie významu rodiny pri tradovaní folklórnych prejavov, nevynímajúc ani súčasné pestovanie tradícií, najmä hudby, spevu a tanca a medzigeneračné preberanie tradícií. Táto téma dominuje aj v uvítacom programe domácich kolektívov a rodín z Podpoľania a tiež aj záverečnom programe, v ktorom budú zastúpené rodiny a kolektívy i iných regiónov Slovenska.

Tvorbe folklórnych súborov na Slovensku a prameňom, z ktorých vo svojej tvorbe čerpajú, sú venované dva programy: v piatok večer návštevníkom detvianskych folklórnych slávností predstavíme dielo dlhoročného úspešného slovenského choreografa Milana Hvižďáka v podaní súboru Zemplín z Michaloviec a v sobotu večer v programe KOREN(I)E TVORBY – výber z novej tvorby slovenských súborov z posledných dvoch rokov.

Festivalové sobotňajšie popoludnie už dlhodobo patrí deťom a kedysi obľúbeným detským hrám. Na program detí nadväzuje program o chorovodoch, ktorý okrem obradovo-tanečných ukážok určite zaujme aj informáciami o tom, ako kedysi tradičné chorovody postupne menili svoju funkciu a stali sa hrami detí.

Folklórne slávnosti pod Poľanou sa venujú všetkým zložkám tradičnej kultúry, nevynímajúc odev a iné výtvarné prejavy. Po úspešnom uvedení ukážok tradičného obradového odevu v r. 2017 – po pôsobivej prehliadke mladých párov v kostole a potom na detvianskom námestí, tentokrát v krátkom scénickom programe predstavíme tradičný svadobný odev mladúch a ženíchov z 21 obcí regiónov stredného Slovenska prihlásených na základe zverejnenej výzvy.

Program sobotňajšieho večera otvorí svojim malým medailónikom speváčka Anka Klimová z Detvy, naň nadviaže program z cyklu Klenoty kultúrneho dedičstva. Tentokrát to budú Podpolianske rozkazovačky, prvok kultúrneho dedičstva Podpoľania, ktorý koncom roka 2018 pribudol do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Stalo sa tak aj zásluhou Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a interpretov tohto prvku. S rozkazovačmi sa stretneme nielen v samostatnom programe venovanom podpolianskym rozkazovačkám, ale aj v iných programoch.

Nedeľa patrí každoročne programu Krajanskej nedele a záverečnému programu slávností. Program krajanskej nedele v gestorstve Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na tému „pastierska kultúra“ pripravili skupiny a súbory Slovákov žijúcich v zahraničí, čerpajúc námety z vlastného prostredia.

Bodkou za scénickými programami 54. ročníka bude záverečný program s veľavravným názvom a posolstvom: „Spieva celá rodina, spieva celá dedina“, v ktorom budú účinkovať folklórne rodiny z viacerých oblastí Slovenska.

Komorné programy a sprievodné aktivity 54. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou mimo hlavnej scény sú situované jednak do areálu amfiteátra a tiež na rôzne miesta Detvy. V treťom cykle súťaže výrobcov ľudových hudobných nástrojov INSTRUMENTUM EXCELLENS, ktorý sme začali v minulom roku, budú tentokrát predmetom záujmu zvukové hudobné nástroje a zvukové hračky. Okrem súťaže sa uskutoční aj výstava a rozhovory o ľudových hudobných nástrojoch spojené s tvorivými dielňami. Po skončení ročníka bude pozornosť venovaná príprave trvalej jedinečnej expozícii ľudových hudobných nástrojov v Podpolianskom múzeu, získaných zo súťaže v rokoch 2001-2010 a 2018 a 2019.

Z osvedčených aktivít v areáli amfiteátra nebude chýbať Jarmok tradičných ľudových remesiel, Salaš na Detve i čoraz obľúbenejšie dvory, ktoré z roka na rok pribúdajú. Ku Krajanskému dvoru a Dvoru u Detvanov vlani pribudol Gajdošský dvor a tento rok aj Podpoliansky dvor. Návštevníkov čakajú vo dvoroch a na malej scéne zaujímavé aktivity.

Svoje produkty budú ponúkať nositelia certifikovanej značky Regionálny produkt a to nielen z Podpoľania ale aj z iných regiónov BBSK. Výstavou predstavíme diela desiatich výrobcov tradičných detvianskych vyrezávaných drevených krížov. Drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní boli v r. 2017 zaradené do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Škola spevu a tanca v areáli amfiteátra bude venovaná základom podpolianskeho rozkazovania pred muzikou a možnosti vyskúšať si takéto prejavy.

Tradičnému odevu sú venované aj viaceré aktivity festivalu, ktoré si návštevníci nájdu v ponuke sprievodných podujatí. Výstava v Podpolianskom múzeu predstaví tradičné kožušníctvo na Podpoľaní a zároveň aj diela súčasných výrobcov z Podpoľania a blízkeho okolia. Návštevník tu nájde aj ďalšie výstavy. V Detvianskom ľudovom umení je výstava detvianskych výšiviek krivou ihlou. Prehliadka na Nám. SNP, pripravená Komunikačným centrom, n. o. bude živou ukážkou replík tradičného odevu z Podpoľania (z dielne Detvianskeho ľudového umenia a podpolianskych výrobcov), ako aj ukážok súčasnej módy inšpirovanej tradičným odevom.

Výstavou Zabudnuté dediny chceme priblížiť hodnoty kultúrneho dedičstva obcí, ktoré kedysi žili čulým životom, v súčasnosti pomaly upadajú do zabudnutia a s nimi odchádzajú aj tieto hodnoty. Cyklus plánovaných výstav otvoria dediny Žibritov, Beľuj a Klastava z oblasti Štiavnických vrchov.

Výstava dolnozemských insitných výtvarných umelcov má svoje miesto v Dome kultúry A. Sládkoviča, rovnako aj výstava ,,Krajina pod Poľanou“ Róbert Haček. Novozriadený detviansky dom umenia Arteska pripravil tiež viacero výstav, ktoré si návštevníci Detvy môžu pozrieť nielen počas festivalu, ale aj celého leta. Nebudú chýbať tvorivé dielne pre deti a rodičov.

Do pozornosti dávame aj bohaté sochárske a medailérske dielo majstra Jána Kulicha, prístupné v neďalekej Zvolenskej Slatine. Inšpiračným zdrojom umelca bola v mnohom práve tradičná kultúra rodného Podpoľania, jej nositelia i samotné Folklórne slávnosti pod Poľanou. Podobnou spojitosťou sa môže pochváliť máloktorý festival na Slovensku. Je vzácne a potešiteľné, že do určitej miery aj na pozadí tohto vzťahu vznikla na Podpoľaní súkromná galéria Jána Kulicha vo Zvolenskej Slatine a že sa región môže pýšiť takýmto kultúrnym stánkom.

Prevažne z vlastných prostriedkov

Mesto Detva už tridsať rokov zabezpečuje Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve ako hlavný organizátor po stránke organizačnej, finančnej aj technickej – pričom ide o jedno z vrcholných podujatí na Slovensku. Detva okrem nákladov spojených s festivalom, znáša aj náklady spojené s celoročnou údržbou a strážením areálu amfiteátra, s jeho dobudovávaním a potrebnou rekonštrukciou. Vonkajšia finančná a odborná pomoc je slabá.

Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve by uvítali lepšie podmienky pre kvalitnejšiu prípravu programov (výskumy, technické vybavenie, prístup k archívom, inštruktáže v kolektívoch, spoločné skúšky, atď.). Tvorba v niektorých súboroch a skupinách často stagnuje a nespĺňa nároky a požiadavky pripravovateľov programov Folklórnych slávnosti. pod Poľanou. Festival musí nezriedka odolávať rôznej komerčne ladenej ponuke aj tzv. pseudofolkloristom, ktorí by radi zmenili zameranie festivalu „na modernejšie“ podujatie.

Časté sú aj rôzne žiadosti o uvedenie programu či vystúpení z dôvodu jubileí kolektívov, životných jubileí jednotlivcov a pod., pričom okruh týchto žiadateľov sa opakuje. Niektorí si neuvedomujú, že treba dávať priestor aj iným.

Detva, vedomá si svojho poslania a postavenia, dlhodobo volá po zriadení Centra tradičnej kultúry, odborno-metodickej inštitúcie (na podobnom princípe bolo zriadené CTK v Myjave), jeho zriadenie bez vonkajšej podpory nie je v silách samotnej Detvy.

V týchto ťažkých podmienkach musia Folklórne slávnosti pod Poľanou čeliť i nepriazni. Zníženie príspevku z Fondu na podporu umenia na 54. Folklórne slávnosti pod Poľanou neovplyvní kvalitu programovej ponuky tohto ročníka. Stanovisko členov komisie Fondu však môže mať v konečnom dôsledku veľmi negatívny dopad na ďalšie smerovanie Folklórnych slávností pod Poľanou. Treba si uvedomiť, že Detva vyše polstoročie aktívne a cielene pôsobí v oblasti tradičnej kultúry a folklorizmu. Robí to najmä z vlastných prostriedkov a vlastnými silami, snaží sa udržať festival tradičnej kultúry ako medzinárodné podujatie, vytvára podmienky pre kultúrne vyžitie širokým vrstvám návštevníkov aj účinkujúcim, špecificky i pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pôsobí v mnohom metodicky, iniciatívne a koordinačne. Najlepšou odozvou a vizitkou je neupadajúci záujem o toto podujatie zo strany účinkujúcich aj priaznivcov a vysoká návštevnosť. Od Detvy sa očakáva predovšetkým zachovanie a prezentovanie vlastných tradícií a regiónu Podpoľania. A to sa Detve a Podpoľaniu naozaj darí. Ak sa Fond na podporu umenia bude stavať k Folklórnym slávnostiam pod Poľanou v Detve tak, ako to preukázal v tomto roku, nie je vylúčené, že Detva si pre Folklórne slávnosti pod Poľanou určí svoje priority aj ďalšie fungovanie.

Text a foto: Anna Ostrihoňová, predsedníčka Programovej rady Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve