Ako informovala banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová, k dopravnej nehode došlo tak, že 35-ročný chodec z Vígľaša, sa na neosvetlenom priamom úseku cesty, bez reflexných prvkov, pohyboval v strednej časti pravého jazdného pruhu v smere od Detvy na Vígľaš, kde v tom čase rovnakým smerom jazdil na vozidle VW Golf 30-ročný vodič z Dúbrav. Vodič chodca nevidel, vzhľadom na oslnenie oproti jazdiaceho vozidla a následne došlo k zrážke chodca prednou časťou vozidla. Chodec utrpel ťažké zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol.

Bola nariadená súdna pitva tela nebohého, pri ktorej  bude zisťované aj požitie alkoholu. U vodiča alkohol zistený nebol. Škoda na vozidle je odhadnutá na 2-tisíc eur.

Festival Duša fujary 2016 usporiadalo rovnomenné občianske združenie pod vedením Dušana Holíka z Očovej vo víkendové dni od 19. do 21. augusta. Záštitu nad podujatím prevzal primátor Detvy, ktorý v príhovore na otvorenie festivalu tentokrát v domácom kraji podčiarkol, že za rodisko fujary sa považuje práve Podpoľanie.

Fujarový jarmok na nádvorí Vígľašského zámku začal už v piatok v dopoludňajších hodinách a pokračoval celý deň. Na podvečernom slnkom vyhriatom kamennom nádvorí festival otvorili domáci i zahraniční fujaráši slovenskou hymnou. Nasledovala veselá zámocká paráda, program tanečníkov i hudobníkov rôznych vekových kategórií. Rezko začali Podpolianski vrchári, a to až tak, že sa na pódiu medzi krojovanými strhla i bitka. Na šťastie, bitka bola len hraná, bola súčasť obľúbených rozkazovačiek.

Na pódiu vystúpili dospelí sólisti z Francúzska, Rakúska, Srbska, folklórne skupiny ale i detskí účinkujúci z rôznych slovenských oblastí. Nádvorím zazneli i gajdy či píšťalky. Bol to i zámer organizátorov, dať priestor tak amatérskym hráčom ako i zahraničným fujaristom.

Ako za organizátorov uviedla Lýdia Milanová, s festivalom boli spokojní a myšlienka sa im opäť potvrdila ako správna. 

Vďaka festivalu sa láska k fujarovému hudobnému umeniu šíri i v zahraničí. Bernhard Mikuskovics z Rakúska bol na Podpoľaní prvýkrát a hoci je známy svojím umením, pani Lýdiu Milanovú opäť milo prekvapil. Potešilo ju i jeho prirovnanie, že fujara je ako žena, ona si vyberá muža. Nie on našiel fujaru, ale ona si našla jeho, vyznal sa rakúsky hudobník. Nadšený bol podľa slov sprevádzajúcej organizátorky aj detvianskou výšivkou zhotovenou krivou ihlou a chuťou bryndze.

Svoju peknú podporu medzinárodnému festivalu aj pre tento rok zachoval Radim Zenkl zo Spojených štátov amerických a organizátori sa tešia na spoluprácu s ním aj do budúcna.

Do štvrtého ročníka festivalu organizátori prvýkrát zaradili aj tanečné vystúpenia, počas troch dní vystúpili okrem Folklórneho súboru Podpolianskych vrchárov aj Hajov a Detský folklórny súbor Hajovček zo Strečna a Ďatelinka s Jánošíkom.

Festival pokračoval v sobotu a v nedeľu už v Dome kultúry A. Sládkoviča v Detve. Fujaru, kráľovnú pastierskych píšťal, si pozrela aj kubánska veľvyslankyňa na Slovensku Loipa Sánchez Lorenzo, ktorú na festivale sprevádzal primátor Ján Šufliarský.

Záujem o fujaru rastie i v zahraničí. V roku 2005 fujaru vyhlásili za Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva.

V novembri toho roku Mária Krasnohorská, vtedajšia veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Paríži, prevzala z rúk generálneho riaditeľa UNESCO potvrdenie o zápise fujary na Zoznam diel nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.

Text a foto: Zuzana Juhaniaková

Počas rekonštrukcie bude premávka osobných motorových vozidiel a autobusov presmerovaná cez Detvu – Stavanisko. Táto obchádzka nebude povolená pre nákladnú dopravu.

Pri rekonštruovaní priepustu osadia nový železo-betónový rám s rozmermi 1,5 m x 1 m. Súčasný rúrový priepust mal nedostatočný prietok.

Primátor Ján Šufliarský, ktorý je zároveň poslancom Banskobystrického samosprávneho kraja, rád informuje občanov, že v tejto časti dôjde aj k osadeniu nových zvodidiel a v tamojšej nebezpečnej zákrute aj vybudovaniu nového chodníka, čím by sa mala zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky v tomto úseku. Nový priepust vybudujú, aby sa predchádzalo častým záplavám v lokalite.

Rekonštrukcia by mala prebehnúť počas dvoch týždňov a zavŕšená by mala byť v mesiaci august 2016.

Text a foto: Zuzana Juhaniaková

Zámorskú návštevu rodiny, ktorej nedávne korene sú zo štátov Illinios a Utah, ale tie hlbšie siahajú aj na Slovensko a do Poľska, do Detvy doviedla pani Kathleen Mary Baranski Lund, dcéra Edwarda Victora Baranskiho, kapitána americkej vojenskej misie.

foto: Pani Baranski Lund (prvá sprava si vďaka fotoalbumu pripomína predošlú návštevu Detvy, zo dňa 29. augusta 1999. 

Súčasťou oficiálneho obradu prijatia primátorom Detvy bol aj zápis do pamätnej knihy mesta Detva.

Kapitán Baranski velil na strednom Slovensku počas Slovenského národného povstania v leteckej americkej misii úradu strategických služieb. Keď členovia americkej misie boli nútení ustúpiť do hôr pred postupujúcimi Nemcami, kapitán Baranski našiel útočisko na Piešti. Tu mu pomohla rodina Jozefa Vrťa. Spolu so svojim rádiomechanikom Danielom Pavletichom strávili na Piešti kritické dni od 20. októbra do 9. decembra 1944.

Žiaľ, Baranski bol nemeckým gestapom odvlečený a o pár dní, v januári 1945, ho aj s Pavletichom a ďalšími Američanmi popravili. Baranski sa nedožil ani 28 rokov.

Viac ako tridsaťčlenná skupina z Ameriky pri tohtoročnej návšteve Slovenska okrem iného navštívila zaujímavosti mesta Detva. Neobišli ani Farský kostol, kde mali spoločnú svätú omšu Tú im celebroval kňaz priateľ rodiny s visačkou „otec Gerry,“ ktorý ich sprevádzal na ceste po Slovensku. V Detve Američanov sprevádzala rodina Lakotovcov, ktorej členovia sú potomkovia spomínanej rodiny Vrťovcov z Piešťa.

Pre pani Kathleen Mary Baranski Lund je spoznávanie Slovenska vzácnou príležitosťou dozvedieť sa viac o otcovi, ktorý odišiel na vojenskú misiu keď ona bola len dvojročná.

Text a foto: Zuzana Juhaniaková

Úlohou tohto podujatia bolo aj v dňoch 8. až 10. júla 2016 prezentovať majstrovstvo a šikovnosť súčasných majstrov, ktorí sú pokračovateľmi tradičných remeselníkov, ich majstrovstvo približuje výrobu a remeslá, ktoré boli súčasťou bohatej a pestrej domáckej výroby.

V tohtoročnom jarmoku remesiel sa predstavili viac ako tri desiatky výrobcov, medzi ktorými boli domáci remeselníci: Ján Krnáč, Štefan Fekiač, Jozef Svoreň, Jozef Fekiač, Ján Hodulák a Ján Bariak z Hriňovej.

Šikovné ruky domácich majstrov návštevníkom priblížili aj Detviansky Tulipán a Parta Detva.

Svoje umenie prezentovali najmä výrobcovia ľudových nástrojov: Tibor Kobliček, Alexander Králik ( tohtoročný darca píšťaly do múzea), Jaroslav Škoda (obdaroval múzeum už tretíkrát,) Miroslav Moncoľ, Pavol Bielčík, Jozef Svoreň, Vladimír Grieš a Pavel Tomko.

Záujemcov o hru na píšťalu, fujaru a aj husle bolo aj tohto roku neúrekom, mnohí prichádzajú za ich výrobcami už viac rokov. Pri stánkoch výrobcov možno stretnúť aj množstvo známych osobností kultúrneho a politického života Slovenska.

Rezbársku obec zastupovali a prácu s drevom, okrem spomínaných domácich majstrov, priblížili Slavomír Albert-Havran, Ján Maciak, Pavol Ferdinandy, Ondrej Benko, Jaroslav Švihra a Rudolf Gontko, ktorý počas troch dní neúnavne pracoval a vyrábal zo svoru. Kožušnícku ( aj garbiarsku) obec zastupovali najmä Ľubomír Husárik z Liptovského Ondreja, ktorý spolu s manželkom Zuzanou už po tretíkrát obohatili zbierkový fond Podpolianskeho múzea v Detve výrobkami zo svojej dielne (tohto roku to bola bačovská liptovská šuba), ďalej to boli Ján Bariak, Ján Hodulák, Peter Blaha. Ženskú remeselnícku obec prezentovala pani Anna Suchá z Novej Bane ( bola v Detve poprvýkrát,) ktorá vyrába kožúšky ako súčasť krojov a Marta Kopilcová z Kamenice, ktorá sa venuje tkaniu a spolu s manželom vyrábajú aj krosná ( jej tkané textílie aj tohto roku putovali do zbierky Podpolianskeho múzea).

Nádherný svet detstva veľkým aj malým priblížila svojimi textilnými dielkami Jaroslava Baková z Topolčian, ktorá je ako mnohí z účastníkov jarmoku tradičných remesiel v Detve, registrovaná ako výrobca v Ústredí ľudovej umeleckej výroby. Paličkovaná krása, ktorá vychádza spod rúk Lýdie Dejlovejz Banskej Bystrice, je naozajstnou pastvou pre oči.

Prácu s kovom, drôtom, na jarmoku remesiel prezentovali drotár Jozef Zoller z Leopoldova, Dana Knapcová a Margita Balvínová z Kysúc, zvonkár Stanislav Otruba zo Zázrivej. Pastierske kapsy, tradičné opasky a mnohé ďalšie výrobky priamo pred účastníkmi tvorili aj Ján Turis, Ján Krnáč ….

Za hrnčiarskym kruhom neúnavne sedel a drobné dielka tvoril Peter Tatárik zo Seliec, ktorý nestíhal predvádzať pre všetkých záujemcov o hrnčiarstvo, začo mali naňho mnohí ťažké srdce.

Text: Eva Chlebová

Foto: Jaroslav Švábenský

Film Štátnej ochrany prírody SR o Biosférickej rezervácii Poľana získal cenu za najlepší zahraničný dokumentárny film na filmovom festivale v Los Angeles. Ide o festival, ktorý každý mesiac udeľuje cenu za tvorivé diela z celého sveta. Film bude prezentovaný vo filmovom štúdiu Raleigh Studios, Hollywood 10. júla 2016.

Tajomné zákutia, skalné monumenty – mohutné zvyšky dávnej sopečnej činnosti, lesy a pralesy, polianky – horské lúky, pasienky a človek – mozole, pot, ale i úprimná radosť a najmä hrdosť tých, čo na tomto pôvabnom kúsku zeme žijú. To je Poľana – napriek tomu, že je známa, po stáročia si zachovala svoju intimitu.

Autormi dokumentárneho filmu o Biosférickej rezervácii Poľana, ktorá môže slúžiť ako príklad trvalo udržateľného života, prijateľnej rovnováhy a vzájomného vzťahu človeka s prírodným prostredím, sú Ľubomír Viluda a Ivan Kršiak.

Dokument BR Poľana bol vyrobený za finančnej podpory Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce v rámci rozšírenej Európskej únie, v rámci projektu Štátnej ochrany prírody SR – „Rozvoj ochrany prírody  a chránených území v Slovenských Karpatoch“.

Film slúžil aj na prezentáciu BR Poľana na Svetovom kongrese biosférických rezervácií v Lime (marec 2016). V rámci kongresu Medzinárodná koordinačná rada biosférických rezervácií schválila rozšírenie Biosférickej rezervácie Poľana o Hriňovské lazy, čo predstavuje ďalší dôkaz úspešného manažovania územia na participatívnom princípe.

Foto: autori dokumentu – Ivan Kršiak a Ľubomír Viluda

Po privítaní účastníkov a prezentácii sa odobrali po zelenej značke prekrásnou prírodou do cieľa cesty, na Žuhračku. Po trojhodinovej túre sa dostali k poľovníckemu zámočku, kde si oddýchli, občerstvili sa a urobili vrcholovú fotku. Tou istou trasou sa vracali naspäť. Keďže májový dáždik ustúpil a dal prednosť slniečku, hneď sa turistom kráčalo veselšie.

V polovici cesty ich čakal výborný guláš, rôzne koláče a občerstvenie. Pokračovali ďalej v túre na železničnú stanicu na vlak. Tejto akcie sa zúčastnilo 130 členov turistiky, z toho 10 členov z Klubu slovenských turistov z Detvy. S prekrásnymi zážitkami, spokojní aj keď unavení, sa vrátili domov – veď v nohách mali nachodených 23 kilometrov.

Činnosť Klubu slovenských turistov v Detve je spolufinancovaná z rozpočtu mesta Detva.

Text: Božena Sládoková
Foto: Juraj Kalamár

Nezvestný sa dňa 28. 5. 2016 vrátil do miesta bydliska.

Informáciu so žiadosťou o pomoc a spoluprácu pri pátraní po nezvestnom 22-ročnom mladíkovi z Hriňovej polícia zverejnila dňa 16. 5. 2016.

Nezvestný muž ešte 14. 5. 2016 odišiel z miesta svojho trvalého bydliska na neznáme miesto a nepodal o sebe a ani o svojom pobyte žiadne informácie.

pre DTinfo.sk uviedla kpt. Mgr. Andrea Petrovičová

Mesto Detva na toto podujatie prepožičalo priestory mestského futbalového štadiónu a primátor Ján Šufliarský rád prišiel aj osobne podporiť deti a ich vedúcich. Mesto zabezpečilo pre všetkých 118 súťažiacich aj malé občerstvenie. Prípravu 26. ročníka mal na starosti Detský domov Hriňová a jeho riaditeľ Miroslav Bahleda ocenil taktiež podporu mesta Hriňová a osobnú účasť primátora Stanislava Horníka na hrách v Detve.

Deti súťažili vo viacerých atletických disciplínach, loptových hrách a stolnom tenise. Najvyšší súčet bodov získaných vo všetkých kategóriách mal na konci hier Detský domov Hriňová, čím si obhájil prvenstvo. Na ďalších dvoch sa umiestnili Detský domov Ratolesť Tŕnie a Detský domov Banská Bystrica.

26. ročník športových hier detí z detských domovov na Slovensku spoluorganizoval Detský domov Hriňová so Spoločnosťou priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, Fórom riaditeľov a pracovníkov detských domovov a pod záštitou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Deti s neskrývanou radosťou medzi sebou v Detve uvítali aj profesora Jozefa Mikloška, predsedu občianskeho združenia Úsmev ako dar.

Foto: Ján Šufliarský a Jozef Mikloško s víťazkami jednej zo súťažných kategórií.

Text: Zuzana Juhaniaková
Foto: Zuzana Juhaniaková, Miroslav Bahleda

Zdá sa, že v Detve obyvatelia pracovali na poliach a nažívali v prvotných rodinných vzťahoch už v čase známeho biblického kráľa Dávida a jeho syna kráľa Šalamúna. V časoch, keď podľa biblickej správy Dávid upevňoval Izraelitskú monarchiu a Šalamún staval Jeruzalemský chrám, vtedajší osadníci obhospodarovali pozemky dnešného katastra Detvy.

Docentka Noémi Beljak Pažinová ochotne vyhovela prosbe a upresnila zodpovedanie počiatočných otázok k tejto téme nasledovne:

Čo nové pre nás ako mesto znamenajú nové archeologické nálezy?

Hoci na polohe už archeologický dozor na niekoľkých parcelách realizovaný bol, až počas sledovania terénnych úprav na parcele 7381/27 sa podarilo identifikovať prvé nehnuteľné archeologické objekty. Objavený bol zrejme okraj pravekej osady kyjatickej kultúry z doby bronzovej. Identifikované boli štyri kolové jamy a čiastočne do zeme zahĺbená pravdepodobne chlebová piecka, ktorá mohla byť zastrešená. Z objektov pochádzala bohatá materiálna kultúra v podobe črepov nádob, kamenného úštepu, zvieracej sánky a mazanice (hlinený výmaz stavieb).

Nález svedčí o existencii osídlenia z mladšieho praveku, resp. zo záveru doby bronzovej priamo v Detve v časti Lúčna štvrť. Ide o unikátny nález, keďže doposiaľ neboli známe nehnuteľné doklady existencie pravekej lokality. Značí to, že územie Detvy zohrávalo dôležitú úlohu začiatkom posledného tisícročia pred Kristom, keď tu vyrástla nížinná osada zameraná zrejme na poľnohospodárstvo.

Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva-Kalamárka, vzdialeným niekoľko kilometrov od Detvy severným smerom. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve ľudom kyjatickej kultúry.

Ako asi vyzerali naši predchodcovia, ktorí obývali toto naše územie pred tromi tisícročiami?

O etnicite (teda o etnických predkoch) v praveku ešte nehovoríme. Na otázku ako vyzerali, neviem odpovedať, vykopali sme sídliskové objekty, nie pohrebisko. Viac poznatkov by priniesli antropologické analýzy kostí z pohrebísk z tohto obdobia. Veľké pohrebisko kyjatickej kultúry sa nachádza v neďalekej Cinobani, táto lokalita sa však vyznačuje žiarovým pohrebným rítom.

Ako predpokladáte pokračovanie výskumu na Lúčnej štvrti?

Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa nepochybne nachádzala južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely 7381/27 v časti Lúčna štvrť v Detve. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je vysoký predpoklad, že sa objavia ďalšie doklady minulého osídlenia, ktoré doplnia naše informácie o charaktere a vzhľade osady kyjatickej kultúry. Archeologický dozor na okolitých parcelách je nevyhnutný pri realizácii akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prác.

Text a foto: Zuzana Juhaniaková